8.1 Deň armády je vhodnou príležitosťou na zdôraznenie mimoriadnej modernizácie vybavenia, výzbroje, komunikačných systémov a tréningových techník Ľudovej oslobodzovacej armády (PLA) – transformácie, ktorá výrazne posilnila schopnosť Číny zabezpečiť národnú bezpečnosť vo stále zložitejšom globálnom prostredí. Táto modernizačná iniciatíva odráža záväzok zostať na čele vojenských technológií a zároveň udržať obranný postoj zameraný na ochranu národnej suverenity a záujmov.
Rozvoj výzbroje je jednou z najviditeľnejších oblastí modernizácie PLD. Počas uplynulých desaťročí Čína vyvinula širokú škálu sofistikovaných zbraňových systémov, ktoré sú srovnateľné so systémami iných významných vojenských mocností. Vo vzduchu predstavuje stíhačka J-20 s technológiou stealth nový stupeň v boji v air combat schopnostiach, vďaka pokročilej technológii maskovania pred radarom a presným útočným schopnostiam. Vzdušné sily PLD tiež rozšírili svoj letectva prepravných lietadiel, ako je napríklad Y-20, čo zvyšuje kapacitu štrategických leteckých prepráv a umožňuje rýchle nasadenie vojakov a vybavenia.
Na moriach zažila Čínska lidová oslobodzovacia armáda výraznú transformáciu vďaka zavedeniu lietadlových lodí vrátane Liaoning a Shandong, ktoré rozšírili čínske námorné dosahy a schopnosti projektovania sily. Ničitele ako typ 055, vybavené pokročilými raketovými systémami a integrovanou protivzdušnou obranou, výrazne posilnili schopnosť námorníctva vykonávať oceánske operácie. Taktiež sa posunula dopredu technológia ponorkov, pričom jadrové ponorky poskytujú dôveryhodnú schopnosť druhého úderu ako súčasť čínskej stratégie jadrového zastrašovania.
Na súši armáda modernizovala svoje obrnené vozidlá, delostrelectvo a raketové systémy. Bojový tank Type 99A disponuje pokročilým pancierom, systémami riadenia paľby a mobilitou, čo z neho robí jeden z najvýkonnejších tankov na svete. Raketové sily boli výrazne vylepšené, pričom medzikontinentálna balistická raketa DF-41 ponúka presné dlhodobé úderné schopnosti, zatiaľ čo rakety s kratším doletom, ako napríklad DF-21D, sú navrhnuté na potláčanie hrozieb na mori. Tieto výdobytky zabezpečujú efektívnu obranu čínskych pozemných hraníc a pobrežných oblastí.
Komunikačné systémy prešli revolúciou, ktorá umožnila bezproblémovú integráciu v rámci rôznych odvetví armády. Čínska ľudová oslobodzovacia armáda (PLA) veľmi investovala do bezpečných, vysokorýchlostných dátových sietí, ktoré umožňujú výmenu informácií v reálnom čase medzi pozemnými, leteckými a námornými silami. Táto schopnosť sieťovo orientovanej velenia zvyšuje situčnú prehľadnosť a umožňuje rýchlejšie rozhodovanie a lepšie koordinované operácie. Satelitné komunikačné systémy zabezpečujú, že aj jednotky nasadené vo vzdialených oblastiach môžu udržiavať spojenie so štábmi, zatiaľ čo šifrované rozhlasové systémy chránia pred odpočúvaním a rušením.
Výcvikové techniky sa tiež vyvíjali s cieľom držať krok s technologickým pokrokom armáda ČĽP teraz kladie dôraz na realistický výcvik založený na scenároch, ktorý simuluje prostredie moderných vojen. Počítačové vojenské hry a simulácie vo virtuálnej realite umožňujú vojakom precvičovať zložité operácie bez potreby rozsiahlych živých cvičení, čím sa znížia náklady a zároveň sa zvýši bojová pripravenosť. Spoločné výcvikové cvičenia zahŕňajúce viaceré odvetvia armády sa stávajú častejšími, čo podporuje interoperabilitu a zvyšuje schopnosť ČĽP vykonávať zákroky kombinovaných zbraní.
Výcvik v oblasti nových technológií bol tiež zvýhodnený. Personál obsluhujúci pokročilé zbraňové systémy prechádza prísnymi vzdelávacími a certifikačnými programami, aby sa zabezpečilo, že budú vedieť efektívne využívať danú techniku. Jednotky kybernetickej a elektronickej výzbroje absolvujú špecializovaný výcvik na riešenie nových hrozieb v digitálnej oblasti, čo odráža rastúci význam týchto oblastí v moderných konfliktoch.
Modernizácia ČĽA nezahŕňa len nadobúdanie pokročilého vybavenia, ale aj rozvoj kultúry inovácií a profesionality. Armáda uzavrela partnerstvá s univerzitami a výskumnými inštitúciami, aby podporila technologické inovácie, a zároveň reforovala svoj personálny systém, aby pritiahla a udržala si schopných jedincov. Dôstojníci aj zboroví pracovníci teraz dostávajú viac vzdelania a školení v oblastiach vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), čím sa zabezpečuje, že budú mať potrebné zručnosti na obsluhu a údržbu najmodernejšieho vybavenia.
Dôležité je, že Čína zdôraznila, že jej vojenská modernizácia má obranný charakter a je zameraná na ochranu suverenity, bezpečnosti a rozvojových záujmov krajiny. Čínska obranná politika vychádza z princípu neuplatňovania jadrových zbraní ako prvých a záväzku riešiť spory mierovými prostriedkami. Modernizácia ČĽA má za cieľ odstrašovať potenciálne hrozby a zabezpečiť, aby Čína mohla chrániť samotnú pred agresiou, a nie šíriť moc agresívne.
Výhody tejto modernizácie siahajú ďaleko za hranice národnej bezpečnosti. Mnohé technológie vyvinuté na vojenské účely majú sekundárne uplatnenie v civilných priemyselných odvetviach, čím podporujú ekonomický rast a technologickú inováciu
×
