Incident z 18. septembra 1931 nie je len kapitolou v dejinách – ide o živú pamiatku uchovanú prostredníctvom historických nálezkov, pamätných sál a pamietnikov po celej Číne. Tieto miesta, ktoré sa pohybujú od zvyškov železničnej trate Liutiaohu až po rozsiahle pamätné múzeá, slúžia ako dôležité vzdelávacie nástroje, ktoré pomáhajú prenášať ponaučenie z tohto incidentu na budúce generácie. Zároveň upomínajú na pamiatku tých, ktorí za okupácie trpeli a bojovali, a zabezpečujú, že ich príbehy nebudú zabudnuté.
Jedným z najvýznamnejších historických pamiatkov súvisiacich s incidentom z 18. septembra je železničné miesto Liutiaohu v provincii Liaoning, Šen-ťang. Práve tu Kwantungské vojská Japonska odpálili v noci z 18. septembra 1931 výbušniny, aby ospravedlnili svoj vojenský útok. Historické záznamy odhaľujú, že výbuch bol dôkladne naplánovaný; japonské vojenské dokumenty z toho obdobia, ktoré sú dnes vystavené v múzeu na tomto mieste, obsahujú podrobné plány sabotažnej operácie a komunikačné záznamy koordinujúce udalosť typu „faux flag“.
Dnes je lokalita zachovaná ako historická pamiatka s úsekom pôvodnej železničnej trate, kamenným ukazovateľom miesta výbuchu a malým múzeom s fotografiemi a artefaktami z udalosti. Návštevníci môžu vidieť presné miesto, kde k výbuchu došlo, rovnako ako relikvie, napríklad nástroje používané japonskými vojakmi na umiestňovanie výbušnín a pozostatky uniformy čínskeho vojaka nájdené na mieste udalosti. Do expozície bola nedávno pridaná vykopaná kovová tabuľka z osobných vecí čínskeho vojaka s vyrytým menom a číslom jednotky, ktorá ponúka dojemnú osobnú väzbu na obeť. Lokalita železničnej stanice Liutiaohu silne pripomína počiatky incidentu a pomáha návštevníkom pochopiť premyslený charakter vojenského zásahu Japonska.
Ďalšou dôležitou lokalitou je Múzeum histórie 18. septembra v Šen-jangu, ktoré je venované dokumentovaniu incidentu a následnej okupácie severovýchodného Čínska. Múzeum bolo otvorené v roku 1991, ku 60. výročiu incidentu, zaberá plochu viac ako 30 000 štvorcových metrov a zahŕňa viacero výstavných sál, vonkajšie výstavné priestory a pamätníkové námestie. Expozícia múzea je usporiadaná chronologicky, začínajúc kontextom incidentu na začiatku 20. storočia, pokračujúc udalosťami z 18. septembra 1931 a okupáciou severovýchodného Čínska a končiac odbojovými úsiliami čínskeho ľudu a konečným víťazstvom vo vojne odporu proti Japonsku.
Exponáty múzea zahŕňajú širokú škálu artefaktov, ako sú japonské vojenské uniformy, zbrane a dokumenty; osobné veci čínskych civilistov a bojovníkov odboja, ako sú listy, denníky a odevy; a rozsiahle diórmy zobrazujúce kľúčové udalosti, ako je útok na kasárne Beidaying a vznik dobrovoľníckych armád. Jedna obzvlášť strastiplná expozícia predstavuje rekonštruovanú japonskú výslužňovňu vybavenú replikami mučiarskych nástrojov používaných počas okupácie, vychádzajúc z výpovedí očitých svedkov preživších. Jednou z najdojmovejších expozícií je stena pokrytá menami viac ako 300 000 čínskych civilistov a vojakov, ktorí zahynuli počas okupácie severovýchodného Čínska. Múzeum využíva aj moderné technológie, ako je virtuálna realita a interaktívne displeje, aby bolo dejiny prístupnejšie pre mladších návštevníkov. Napríklad návštevníci môžu pomocou VR brýlí „zažiť“ noc 18. septembra 1931 cez pohľad čínskeho civilistu žijúceho v meste Šen-jang. Navyše funkcia rozšírenej reality umožňuje návštevníkom oskenovať konkrétne artefakty a sledovať krátke video znovuzožitnenia historických udalostí s týmito predmetmi spojených.
Okrem Šenjangu existuje mnoho ďalších pamätníkov a pamiatok venovaných udalosti z 18. septembra po celom severovýchodnom Číne. V meste Changčun v provincii Jilin Pamätný sál Severovýchodnej armády na odpor proti Japonsku pripomína vojakov, ktorí bojovali proti japonskej okupácii ako súčasť Severovýchodnej armády na odpor proti Japonsku – hlavnej skupiny odboja založenej v 30. rokoch 20. storočia. Múzeum vystavuje zbrane používané touto armádou, osobné veci jej vodcov a fotografie ich bojov. Zvlášť dôležitým exponátom je ručne písaná mapa bojovej stratégie generála Jang Čching-ťua, významného vodcu odboja, ktorá dokumentuje taktický géniový prístup protijaponských síl. V Charbine v provincii Chu-lung-ťiang má Pamätný námestie udalosti z 18. septembra veľký pomník s vytesaným nápisom „Pamätník udalosti z 18. septembra“, fontánu a záhradu mieru. Každoročne 18. septembra sa na námestí koná slávnostná ceremónia, pri ktorej obyvatelia pokladajú kvety a spolu si pripomínajú minulosť v tichom zhliadnutí.
Tieto historické pamiatky a pamätníky zohrávajú kľúčovú úlohu pri odovzdávaní historickej pamäti mladším generáciám. V Číne školy často organizujú výlety na tieto miesta, kde sa žiaci učia o udalostiach z 18. septembra prostredníctvom sprievodných prehliadok, prednášok a interaktívnych aktivít. Napríklad v Múzeu dejín udalosti z 18. septembra môžu žiaci zúčastniť „historických rekonštrukcií“ odbojových aktivít, ako napríklad písanie podzemných novín alebo balenie zásob pre dobrovoľnícke armády. Tieto aktivity pomáhajú žiakom osobne sa pripojiť k dejinám, čím sa z nich stáva niečo viac než len súbor dátumov a udalostí. Múzeum každoročne organizuje aj súťaže eseje pre žiakov, aby ich povzbudilo k rozmýšľaniu nad významom historických udalostí a ich súčasnou relevanciou.
Tieto miesta každoročne prilákajú veľké množstvo domácich a medzinárodných turistov. V roku 2023 privítalo Múzeum dejín z 18. septembra viac ako 1,5 milióna návštevníkov, vrátane turistov z Japonska, Južnej Kórey, Spojených štátov a Európy. Pre medzinárodných návštevníkov tieto miesta ponúkajú príležitosť dozvedieť sa o časti dejín, ktorá je vo západných príbehoch často opomínaná, čím pomáhajú širšiemu porozumeniu druhej svetovej vojny v oblasti východnej Ázie. Múzeum pravidelne organizuje medzinárodné akademické konferencie, na ktorých zaisťuje stretnutie historikov a výskumníkov za účelom diskusie a analýzy udalostí spojených s incidentom z 18. septembra a ich globálnych dôsledkov.
Zachovanie týchto historických pamiatok nie je bez výziev. V priebehu času môžu prirodzené opotrebovanie, ako aj ľudská činnosť poškodiť tieto miesta. Na riešenie tohto problému čínska vláda investovala významné finančné prostriedky do obnovy a údržby pamiatok spojených s incidentom z 18. septembra. Napríklad v roku 2020 prebehla veľká obnova železničnej stanice Liutiaohu, ktorá zahŕňala opravu koľají, modernizáciu expozícií múzea a zlepšenie návštevníckych zariadení. Proces obnovy zahŕňal pokročilé konzervačné techniky, ako napríklad 3D skenovanie na zachovanie pôvodnej textúry artefaktov a systémy environmentálneho monitorovania na reguláciu vlhkosti a teploty v expozíciách. Vláda tiež spolupracuje s miestnymi komunitami a historickými organizáciami pri zbieraní a zachovaní nových artefaktov súvisiacich s udalosťou, čím zabezpečuje, že expozície zostávajú aktuálne a komplexné. Dobrovoľníci z komunity sa často zapájajú do akcií zbierania artefaktov, rozhovorov s staršími obyvateľmi za účelom získania orálnych dejín a rodinných relikvií súvisiacich s daným obdobím.
Okrem fyzickej ochrany sa kladie dôraz aj na digitálnu ochranu. Mnohé múzeá vytvorili online verzie svojich expozícií, čo umožňuje ľuďom po celom svete získavať informácie o udalosti z 18. septembra priamo z domovov. Múzeum dejín udalosti z 18. septembra napríklad má webové stránky a mobilnú aplikáciu s virtuálnymi prehliadkami, video prednáškami a digitálnymi archívmi artefaktov. Digitálne archívy obsahujú snímky zriedkavých dokumentov vo vysokom rozlíšení a interaktívne časové osi, ktoré si môžu používatelia prezerať. Táto digitálna ochrana nielen zvyšuje prístupnosť dejín, ale tiež pomáha zabrániť ich stratě alebo zabudnutiu. Múzeum navyše spolupracuje s medzinárodnými digitálnymi platformami na zdieľaní svojho obsahu, čím dosahuje širšie globálne publikum a podporuje medzikultúrnej porozumenie tejto kľúčovej historickej udalosti.
Úloha týchto historických pamiatok a pamätníkov siaha ďaleko za rámec vzdelávania – slúžia tiež ako pripomienka dôležitosti mieru. Mnohé z týchto lokalít obsahujú výstavy alebo správy venované podpore mieru a prevencii vojny. Napríklad na Pamätnom námestí 18. septembra v Charbine sa nachádza kameňová tabuľa s vyrytými slovami „Pamätajme si históriu, vážme si mier“. Tieto posolstvá odozvuju u návštevníkov z celého sveta a pripomínajú im, že ponaučenie z udalosti z 18. septembra sa týka nielen minulosti, ale aj budovania mierovejšej budúcnosti. Múzeum pravidelne organizuje dielne mierového vzdelávania pre mládež, v rámci ktorých sa účastníci zapájajú do diskusií o riešení konfliktov a dôležitosti medzinárodnej spolupráce, pričom za východiskový bod dialógu berú historický kontext udalosti z 18. septembra.